Vyzýva na zníženie úrokových sadzieb s cieľom zvýšiť úroveň výdavkov počas hospodárskej recesie. Kritici teórie tvrdia, že ignoruje Sayov zákon, ktorý požaduje investície do kapitálových statkov pred dosiahnutím akejkoľvek úrovne výdavkov, a neberie do úvahy infláciu alebo defláciu cien.
Platí paradox šetrnosti vždy?
Aj keď paradox môže platiť na globálnej úrovni, nemusí platiť na miestnej alebo národnej úrovni: ak jeden národ zvýši úspory, možno to kompenzovať obchodovaním partneri spotrebúvajú väčšie množstvo v porovnaní s ich vlastnou produkciou, t. j. ak sporiaci sa národ zvýši export a jeho partneri zvýšia import.
Prečo je sporenie zlé?
Úspory sa považujú za škodlivé pre hospodársku činnosť, pretože oslabujú potenciálny dopyt po tovaroch a službách. Ekonomická aktivita je znázornená ako kruhový tok peňazí. … Ak však ľudia stratili dôveru v budúcnosť, predpokladá sa, že znížia svoje výdavky a nahromadia viac peňazí.
Ako súvisí paradox šetrnosti s Veľkou hospodárskou krízou?
V časoch depresie sa argumentuje že zvýšené úspory zhoršia situáciu ďalším znížením dopytu. Z toho nevyhnutne vyplýva, že pokusy jednotlivcov uspokojiť svoje budúce potreby, t. j. odchod do dôchodku sporením, môžu byť pre nich osobne prospešné, ale na úkor poškodzovania ekonomiky.
Ako vzniká paradoxšetrnosť ovplyvňuje ekonomiku na krátky čas?
Paradox šetrnosti je teória, že zvýšené úspory v krátkodobom horizonte môžu z dlhodobého hľadiska znížiť úspory, alebo skôr schopnosť sporenia. Paradox šetrnosti vychádza z keynesiánskej predstavy ekonomiky riadenej agregátnym dopytom. Zvýšenie miery úspor znižuje spotrebu.
