Kant veril, že spoločná schopnosť ľudí uvažovať by mala byť základom morálky a že práve schopnosť uvažovať robí ľudí morálne významnými. Preto veril, že všetci ľudia by mali mať právo na spoločnú dôstojnosť a rešpekt.
Čo hovorí Kant o morálke?
Kantova teória je príkladom deontologickej morálnej teórie – podľa týchto teórií správnosť alebo nesprávnosť činov nezávisí od ich následkov, ale od toho, či plnia našu povinnosť. Kant veril, že existuje najvyšší princíp morálky, a nazval ho Kategorický imperatív.
Je kantovská etika dobrá pre morálne rozhodovanie?
Kantova etika je absolutistická a nespolieha sa priamo na vieru v Boha, je tiež deontologická, čo znamená, že sa zaujíma skôr o správne činy ako o správne výsledky. … Preto môže byť kantovská etika považovaná za príliš abstraktnú na to, aby bola aplikovaná na praktické morálne rozhodnutia.
Akým spôsobom naznačuje kantovská etika nestrannosť morálky?
Kant tvrdí, že morálka vyžaduje, aby skupina, ku ktorej sa vzhľadom na porušenie morálneho pravidla musí byť nestranná, zahŕňala iba morálnych agentov, teda osoby, ktoré sú musí sa správať morálne.
Ako Kant vyjadruje svoj základný morálny princíp?
Kantova teória je verziou racionalizmu – závisí od rozumu. Kant tvrdí, že žiadny následok nemôže mať základnú morálnu hodnotu; jediná vec, ktorá je sama o sebe dobrá, je Dobrá vôľa. Dobrá vôľa sa slobodne rozhodne konať svoju morálnu povinnosť. Táto povinnosť je zasa diktovaná výlučne rozumom.
