Aliterácia je, keď použijete veľa podobných spoluhlások za sebou; asonancia je, keď použijete veľa podobných samohlások za sebou; onomatopoja sú v podstate zvukové efekty.
V čom sú aliterácia a asonancia podobné a odlišné?
Aliterácia je literárne zariadenie, ktoré využíva opakovanie spoluhlások zvukov hlavne na začiatku blízkych slov a v rýchlom slede za sebou. Asonancia je na druhej strane literárne zariadenie využívajúce opakovanie samohlások v dvoch alebo viacerých susedných slovách a v rýchlom slede za sebou.
Čo je to aliterácia a asonancia s príkladmi?
Aliterácia je keď autor opakuje spoluhlásky na začiatku slov. Napríklad v texte „Moje šteňa ma udrelo do oka“sú slová „šteňa udrel“aliteratívne, pretože obe začínajú na „p“. Asonancia je, keď autor opakuje samohlásky v prízvučných slabikách slov.
Čo je súzvuk asonancie a aliterácia?
Súzvuk zahŕňa opakovanie zvukov SÚHLASNÍK KDEKOĽVEK v slove. Asonancia zahŕňa opakovanie hlások VOWEL KDEKOĽVEK v slove. Aliterácia zahŕňa opakovanie AKÉHOKOĽVEK zvuku na ZAČIATKU slova.
Akých je 5 príkladov asonancie?
Príklady asonancie:
- Svetlo ohňa je pohľad. (…
- Choďte pomaly po ceste. (…
- Peter Piper si vybral kúsoknakladaná paprika (opakovanie krátkeho e a dlhého i)
- Sally predáva morské mušle pri morskom pobreží (opakovanie krátkeho e a dlhého e)
- Skúšam ako môžem, šarkan nelietal. (