V subjektívnom relativizme morálna správnosť a nesprávnosť nie sú relatívne voči kultúram, ale voči jednotlivcom. Akcia potom môže byť správna pre vás, ale nesprávna pre niekoho iného. … Preto neexistuje žiadna objektívna morálka a kultúrne normy ju nerobia dobre alebo zle – jednotlivci to robia dobre alebo zle.
Čo je subjektivizmus a relativizmus?
Relativizmus je tvrdenie, že poznanie, pravda a morálka existujú vo vzťahu ku kultúre alebo spoločnosti a že neexistujú žiadne univerzálne pravdy, kým subjektivizmus je tvrdenie, že poznanie je len subjektívne a že neexistuje žiadna vonkajšia ani objektívna pravda.
Čo robí niekoho relativistom?
Relativizmus je viera, že neexistuje žiadna absolútna pravda, iba pravdy, ktorým náhodou verí konkrétny jednotlivec alebo kultúra. Ak veríte v relativizmus, potom si myslíte, že rôzni ľudia môžu mať rôzne názory na to, čo je morálne a nemorálne.
Aký je rozdiel medzi relativizmom a subjektivizmom?
Morálny relativizmus zastáva názor, že morálka nie je absolútna, ale je formovaná spoločenskými zvykmi a presvedčeniami. … Morálny subjektivizmus tvrdí, že o morálke rozhoduje jednotlivec. Jednotlivec je meradlom, ktoré rozhoduje správne a nesprávne. V rámci morálneho subjektivizmu je morálka subjektívna.
Aké sú príklady relativizmu?
Relativisti často tvrdia, že od človeka sa morálne vyžaduje konanie/rozsudok atď. Napríklad, akčlovek verí, že interrupcia je morálne nesprávna, potom je nesprávna -- pre ňu. Inými slovami, pre Susan by bolo morálne nesprávne ísť na potrat, keby Susan verila, že potrat je vždy morálne nesprávny.
