Všeobecným pravidlom pre vytváranie niečoho privlastňovacieho v angličtine je pridať apostrof a písmeno s ('s) na koniec. Nižšie je uvedených niekoľko príkladov privlastňovacích slov v angličtine. S podstatným menom v množnom čísle končiacom na -s stačí na koniec slova pridať apostrof, aby bolo privlastňovacie.
Kam umiestnite privlastňovacie prídavné mená?
Privlastňovacie prídavné mená používame na vyjadrenie toho, kto niečo vlastní (alebo „vlastní“). Privlastňovacie prídavné meno je používané pred podstatným menom (vec). Napríklad: Môj počítač.
Kde je umiestnené privlastňovacie zámeno?
Privlastňovacie prídavné mená (nazývané aj „slabé“privlastňovacie zámená) sú môj, tvoj, jeho, jej, jej, náš, tvoj a ich. Fungujú ako určovače pred podstatným menom, ktoré opisujú, komu niečo patrí. Napríklad: „Povedal som, že toto je môj telefón.“
Akých je 7 privlastňovacích zámen?
Privlastňovacie zámená ukazujú, že niečo niekomu patrí. Privlastňovacie zámená sú my, our, your, his, her, its a their. Existuje aj „samostatná“forma každého z týchto zámen: môj, náš, tvoj, jeho, jej, jeho a ich.
Čo je privlastňovacie zámeno uveďte 5 príkladov?
Príklady privlastňovacích zámen vo vetách
- Deti sú vaše a moje.
- Dom je ich a jeho farba sa odlupuje.
- Peniaze boli naozaj ich.
- Konečne budeme mať to, čo nám právom patrí.
- Ichmatka s tvojou vychádza dobre.
- Čo je moje, je aj tvoje, priateľ môj.
- Pes je môj.
- Mačka je tvoja.
