Situačné vedenie je spôsob, ako prispôsobiť svoj štýl riadenia každej situácii alebo úlohe a potrebám tímu alebo člena tímu. Teóriu situačného vedenia vyvinuli Ken Blanchard a Paul Hersey v roku 1969 pod myšlienkou, že neexistuje štýl vedenia „jedna veľkosť pre všetkých“.
Aký je význam teórie situačného vedenia?
Situačná teória vedenia sa vzťahuje na tých lídrov, ktorí si osvojujú rôzne štýly vedenia podľa situácie a úrovne rozvoja členov svojho tímu. Je to efektívny spôsob vedenia, pretože sa prispôsobuje potrebám tímu a vytvára prospešnú rovnováhu pre celú organizáciu.
Aký je hlavný princíp situačného vedenia?
Situačné teórie vedenia pracujú na predpoklade, že najefektívnejší štýl vedenia sa mení od situácie k situácii. Aby bol líder čo najefektívnejší a najúspešnejší, musí byť schopný prispôsobiť svoj štýl a prístup rôznym okolnostiam.
Aké sú 4 štýly vedenia situačného vedenia?
Štyri štýly vedenia situačného vedenia ®
- ŠTÝL 1– ROZPRÁVANIE, RIADENIE alebo VEDENIE.
- ŠTÝL 3 – ZÚČASTŇUJÚ SA, UMOŽŇUJÚ ALEBO SPOLUPRACUJÚ.
- ŠTÝL 4 – DELEGOVANIE, ZLEPŠENIE POZNATKU alebo MONITOROVANIE.
Aké sú príklady situačného vedeniateória?
Zahŕňajú:
- Rozprávanie alebo réžia. Podľa tohto štýlu lídri vykonávajú rozhodovaciu právomoc a ako to naznačuje názov, „povedia“ich zvyšku tímu. …
- Tréning alebo predaj. …
- Účasť alebo zdieľanie. …
- Delegovanie.
