Stredoveký kláštor bola uzavretá a niekedy odľahlá komunita mníchov vedená opátom, ktorý sa vyhýbal svetským statkom, aby žil jednoduchým životom modlitby a oddanosti. Kresťanské kláštory sa prvýkrát rozvinuli v 4. storočí v Egypte a Sýrii a v 5. storočí sa táto myšlienka rozšírila do západnej Európy.
Kde boli mnísi v stredoveku?
Kláštor bola budova alebo budovy, kde ľudia žili a uctievali svoj čas a život Bohu. Ľudia, ktorí žili v kláštore, sa nazývali mnísi. Kláštor bol samostatný, čo znamená, že všetko, čo mnísi potrebovali, poskytovala kláštorná komunita.
Kde bol prvý kláštor v Anglicku?
V Anglicku prvý kláštor založil Augustín v Canterbury v roku 598. Nasledovalo mnoho ďalších kláštorov.
Kde žijú kláštory?
Kláštory sú miesta, kde žijú mnísi. Hoci sa slovo „kláštor“niekedy používa pre miesto, kde žijú mníšky, mníšky väčšinou bývajú v kláštore alebo kláštore. Slovo opátstvo (zo sýrskeho/aramejského slova abba: otec) sa používa aj pre kresťanský kláštor alebo kláštor.
Boli kláštory v stredoveku čisté?
Väčšina kláštorov bola na okrajoch miest alebo na vidieku a dodržiavali prísne pravidlá o čistote. Mali čerstvú tečúcu vodu, „lavers“(umývačky), splachovanie„reredorters“(latríny) napojené na kanalizáciu, čisté uteráky a povinné kúpanie štyrikrát do roka.
