V roku 1905 si Einstein uvedomil, že fotoelektrický efekt je možné pochopiť, ak sa energia svetla nerozšíri po vlnových frontoch, ale je sústredená do malých balíčkov alebo fotónov. Každý fotón svetla s frekvenciou v má energiu hv. Einsteinova práca na fotoelektrickom jave teda podporuje E=hv.
Ako Einstein dokázal fotoelektrický efekt?
Svetlo, povedal Einstein, je lúč častíc, ktorých energie súvisia s ich frekvenciami podľa Planckovho vzorca. Keď je tento lúč nasmerovaný na kov, fotóny sa zrazia s atómami. Ak je frekvencia fotónu dostatočná na zrazenie elektrónu, kolízia vyvolá fotoelektrický efekt.
Kto dokázal Einsteinov fotoelektrický efekt?
Fotoelektrický efekt objavil v roku 1887 nemecký fyzik Heinrich Rudolf Hertz. V súvislosti s prácou na rádiových vlnách Hertz pozoroval, že keď ultrafialové svetlo svieti na dve kovové elektródy s napätím aplikovaným cez ne, svetlo mení napätie, pri ktorom dochádza k iskreniu.
Čo dokazuje fotoelektrický efekt?
Fotoelektrický efekt dokazuje že svetlo má aktivitu podobnú časticiam. Fotoelektrický efekt nastáva, keď fotóny svietia na kov a elektróny sú vyvrhnuté z povrchu tohto kovu. Elektróny, ktoré sú vyvrhnuté, sú určené vlnovou dĺžkou svetla, ktoráurčuje energiu fotónov.
Čo je fotoelektrický efekt na stanovenie Einsteinovej fotoelektrickej rovnice?
H new mínus W teda predstavuje maximálnu kinetickú energiu vyvrhnutého fotoelektrónu. Ak V max je maximálna rýchlosť, ktorou môže byť fotoelektrón vymrštený, potom H new sa rovná W plus polovica MV štvorca max. Toto je rovnica číslo dva. Táto rovnica je známa ako Einsteinova fotoelektrická rovnica.
