Asonanciu používajú mnohí básnici, rapperi a spisovatelia na vyjadrenie zámeru, predmetu a nálady diela prostredníctvom zvuku. Asonancia môže byť použitá na zabezpečenie rytmu a jednoty riadkov. Pokročilejšie využitie asonancie používa opakovanie zvukov samohlásky na vyvolanie určitého pocitu alebo nálady v básni.
Prečo básnici používajú asonanciu?
Hlavnou funkciou asonancie v poézii je vytvárať rytmus. Usmerňuje, ktoré slabiky treba zdôrazniť. Toto vytváranie rytmu má efekt flow-on. Pomáha vložiť súbor slov do mysle toho, kto ich počuje – to je súčasť toho, čo robí príslovia ako „nie je miesto ako domov“také chytľavé.
Kde používame asonanciu?
Asonancia je, keď blízke slová opakujú rovnakú samohlásku. Asonancia je štylistická literárna technika používaná na zvýraznenie alebo spríjemnenie vety uchu. Používa sa v každodennom jazyku, poézii a literatúre. Na vytvorenie asonancie potrebujeme dve alebo viac slov, ktoré zdôrazňujú rovnakú samohlásku.
Aký je význam asonancie v poézii?
Opakovanie samohlások bez opakovania spoluhlások; niekedy nazývaný samohlásky rým.
Akých je 5 príkladov asonancie?
Príklady asonancie:
- Svetlo ohňa je pohľad. (…
- Choďte pomaly po ceste. (…
- Peter Piper si vybral kúsok nakladanej papriky (opakovanie krátkeho e a dlhého izvuky)
- Sally predáva morské mušle pri morskom pobreží (opakovanie krátkeho e a dlhého e)
- Skúšam ako môžem, šarkan nelietal. (
