Predšok je zemetrasenie, ktoré nastane pred väčšou seizmickou udalosťou (hlavným otrasom) a súvisí s ňou v čase aj priestore. Označenie zemetrasenia ako predotrasu, hlavného otrasu alebo následného otrasu je možné až po tom, čo nastane úplný sled udalostí.
Ako vznikajú predšoky?
Predšoky sú zemetrasenia, ktoré predchádzajú väčším zemetraseniam na rovnakom mieste. Zemetrasenie nemožno identifikovať ako predzvesť, kým nenastane väčšie zemetrasenie v tej istej oblasti.
Majú všetky zemetrasenia otrasy?
To znamená, že existuje asi 94% šanca, že žiadne zemetrasenie NEBUDE predzvesťou. V Kalifornii asi polovici najväčších zemetrasení predchádzali otrasy; druhá polovica nebola.
Vyskytujú sa predšoky vždy?
Je to zriedkavé, no k určitým predzvestiam dochádza roky pred Veľkým. … Niektoré zemetrasenia, dokonca aj tie veľké, nikdy nemajú predzvesť – čo znamená, že predpovede nám veľmi nepomáhajú predpovedať veľké zemetrasenia. Väčším zemetraseniam, stupňom M 7,0 alebo väčším, s väčšou pravdepodobnosťou budú predchádzať otrasy.
Ako často dochádza k následným otrasom?
Zemetrasenie dostatočne veľké na to, aby spôsobilo škody, pravdepodobne počas prvej hodiny spôsobí niekoľko otrasov. Rýchlosť následných otrasov rýchlo ustúpi. Deň po hlavnom otrase má približne polovicu otrasov prvého dňa. Desať dní po hlavnom otrase sú lendesatina počtu následných otrasov.
