Pravidlá párovania báz (alebo párovania nukleotidov) sú: A s T: purín adenín (A) sa vždy páruje s pyrimidíntymínom (T) C s G: pyrimidínový cytozín (C) sa vždy páruje s purínguanínom (G)
Môžu sa dve purínové bázy spárovať?
Dva puríny a dva pyrimidíny spolu by jednoducho zaberali príliš veľa miesta na to, aby sa zmestili do priestoru medzi dvoma vláknami. …Jediné páry, ktoré môžu vytvárať vodíkové väzby v tomto priestore, sú adenín s tymínom a cytozín s guanínom. A a T tvoria dve vodíkové väzby, zatiaľ čo C a G tvoria tri.
Čo sa stane, ak sa purín spáruje s iným purínom?
Počas párovania v DNA sa preto dva puríny nemôžu spárovať, pretože medzi dvoma špirálovými vláknami DNA nie je dostatočný priestor na umiestnenie dvoch purínových skupín, a teda ŠTYRI PRSTENY. Preto pri párovaní DNA sa purín vždy spáruje s pyrimidínom.
Prečo sa puríny nespárujú s purínmi?
Pravidlá Chargaffa uvádzajú, že párovanie báz je možné iba medzi purínom a pyrimidínom v dvojitej špirále DNA. V DNA nie je možné párovať purín-purín alebo pyrimidín-pyrimidín. Puríny sú veľké dusíkaté bázy vďaka dvom dusíkovým kruhom v ich štruktúre.
Spárujú sa puríny vždy s inými purínmi?
Pretože puríny sa vždy viažu na pyrimidíny – známe akokomplementárne párovanie – pomer oboch bude v rámci molekuly DNA vždy konštantný. Inými slovami, jeden reťazec DNA bude vždy presným doplnkom druhého, pokiaľ ide o puríny a pyrimidíny.
